Monumenty, za ktoré by sa nehanbil ani božský Faraón.

Autor: Radko Mačuha | 12.11.2013 o 8:33 | (upravené 13.11.2013 o 18:17) Karma článku: 3,31 | Prečítané:  569x

Slovensko bolo tisíc rokov súčasťou bohatej histórie veľkej maďarskej ríše zvanej Uhorsko. Hoci sú to aj naše dejiny, negatívny pohľad na ne ovplyvnili hlavne udalosti, ktoré vyústili do národoobroďovacieho boja štúrovcov  a neskôr po prehratej  prvej svetovej vojne do rozpadu Rakúsko- uhorskej monarchie, kedy sa Bratislava stala hlavným mestom  slovenskej časti Československej republiky. Bratislava bola vtedy síce rozvinutým no oproti Prahe, Viedni  či Budapešti malým provinčným mestom.

Nebývalý stavebný boom v Bratislave začína však až po druhej svetovej vojne, kedy sa Bratislava stáva hlavným mestom Slovenskej socialistickej republiky. Na mieste priľahlých obcí vznikajú celé nové mestské časti  s úradmi, obchodmi, školami, športoviskami, kultúrnymi centrami a nemocnicami napojené na centrum mesta novými mostami a dopravnými uzlami. Bratislava sa krátky čas stáva skutočnou metropolou. Najimpozantnejšie architektonické ikony (most SNP, obchodný dom Prior a hotel Kyjev, Slovenský rozhlas, budova SNG sú sústredené okolo stredovekého jadra mesta, kôli čomu žial padne veľká časť  historických predmestí.

Zatial čo stavebné dejiny Slovenska a Bratislavy v priebehu histórie ovplyvňovali medzinárodní stavitelia, pri socialistickej architektúre prelomu liberálnych 60- 70 rokov môžme hovoriť o rýdzo slovenskom národnom štýle. Preto ma udivuje, že súčasná slovenská spoločnosť - častokrát bijúca sa do pŕs, pripravená obhajovať slovenskosť, sa stavia k tomuto dedičstvu tak macošsky.

Každá svetová metropola má nejakú dominantu , Bratislava ich má hneď niekoľko (most SNP, obchodný dom Prior a Hotel Kyjev, Slovenský Rozhlas, SNG, SND, Slavín, Centrálne námestie s novou Tržnicou a kultúrnym centrom Istropolis) , je len na nás ako dokážeme tuto devízu odprezentovať,  na začiatok stačí málo : upratať, odstrániť outdorovú reklamu, nasvietiť, zapísať do turistických bedekrov no hlavne sprístupniť  (obrovské terasy Slovenského rozhlasu a obchodného domu Prior sú z nepochopitelných dôvodov  uzavreté verejnosti) a pritiahnuť fanúšikov komerčnými aktivitami a sprievodným programom . Pretože ani do populárnych shoping centier ľudia nechodia obdivovať architektúru, ale sa chcú stretnúť na káve, niečo si kúpiť, prípadne pozrieť nejaký program. A práve pri verejnom priestore týchto dominánt v spolupráci s ich prevádzkovateľmi vidím priestor na interaktivitu.

Z aktivít, ktoré citlivo zapajájú tieto veľkolepé stavby so súčasnosťou spomeniem vydarený projekt Bratislavského okrášlovacieho spolku Bridge Gallery na telese mosta SNP  http://www.svkonline.sk/obrazom-most-snp-sa-zmenil-na-galeriu-prezentuje-svoju-vystavbu-aj-buranie-podhradia/ , realizovaný projekt Mestských zásahov t.j.  moderné nasvietenie nástupiska  pod mostom SNP z ateliéru Vallo- Sadovsky https://www.facebook.com/media/set/?set=a.545056712223770.1073741835.208413725888072&type=1, projekt Hrdinovia (Veľkoformátové portréty nalepené na betónových nosníkoch mosta od  fotografa Šymona Klimana  http://www.artattack.sk/content/06/partizani-su-narodni-hrdinovia/, umelecké performancie združenia Verejný podstavec na zanedbanom Námestí Slobody  http://www.verejnypodstavec.com/bod_0.html , či interaktívne aktivity komunity Námestie pre ľudí a cyklokoálície  https://www.facebook.com/namestiepreludi?fref=ts na magistrátom ignorovanom Kamennom námestí.

Samozrejme, že tieto "hipsterské" aktivity takéto kolosálne budovy neuživí, ale aspoň sa na ne upozorní, pritiahne divákov a môže sa začať diskusia o ich novom využití.

Na záver prikladám zahraničné stránky, kde sa môžete pokochať týmto slovenským kultúrnym dedičstvom  http://www.eastmodern.com/ky11.html a pre turistov s praktickými s mapkami ako sa k týmto pamiatkam dostanete http://terkajeffko.blogspot.sk/2013/04/jeffs-tour-of-communist-bratislava.html?spref=fb

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?