reklama

Zabetónované myslenie hradných aktivistov.

Zbúrajme Bratislavský hrad (aj tak je iba replikou) a prekáža úplnej prezentácii keltsko - rímskych nálezov. Aj tak by sa dalo charakterizovať myslenie aktivistov z občianskej iniciatívy SOS Bratislavský hrad.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Keď sa profesor Alfréd Piffl púštal do obnovy Bratislavského hradu, rozhodol sa pre jeho barokovú podobu z čias Márie Terézie. Tiež tomu predchádzali diskusie či má význam budovať barokovú repliku, pretože z Bratislavského hradu ostali iba poničené obvodové múry. Po uväznení prof. Alfréda Piffla sa pôvodný rekonštrukčný zámer obnoviť hrad do barokovej podoby zmenil. Zachované časti hradu boli barokovo rekonštruované, no chýbajúce časti hradu boli nahradené novotvarmi, v modernom výraze. Tento princíp sa týkal dostavieb v exteriéri aj v interiéri.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pri súčasnej obnove boli tieto novotvary nahradené pôvodným zámerom prof. Piffla, zrekonštruovať hrad do tereziánskej podoby. ( na obrázku stav vnútornej južnej fasády pred rekonštrukciou a po)

Obrázok blogu

Foto Jana Gregorová.

Každopádne rekonštrukcia hradu sa potvrdila ako správna a dnes je hrad symbolom Slovenskej štátnosti. Prečo máme teraz problém vytvoriť repliku barokovej záhrady, ktorá bude logickým zakončením odkazu prof. Alfréda Piffla a 60 ročnej snahy o barokovú rekonštrukciu hradu a jeho severnej terasy, ktorá až do teraz vyzerala ako periféria dediny?

Stále sa tu poukazujú na keltsko - rímske archeologické pamiatky. Rovnaký problém sa riešil aj pri náleze objektov z obdobia Veľkej Moravy (na východnej terase), ktoré je možné prirovnať k významu keltsko-rímskych nálezov v súčasnosti. V tom období podobne ako dnes prebiehali odborné diskusie o spôsobe prezentácie týchto významných nálezov a zvolil sa princíp vyloženia v pôdoryse, aby nebolo potrebné vystavať krycí objekt nad prezentovanými originálmi, konkurujúci obnovovanej slohovej charakteristike celého hradného areálu. Súčasné nálezy majú nepopierateľne veľkú hodnotu ale hlavne pre odbornú verejnosť, pretože vyzerajú lepšie na fotke,ako na živo. Rakúske Carnuntum je omnoho zachovalejšie a je na periférii záujmu turistov, preto z neho robia disneyland. Poriadajú sa tam súboje gladiátorov a robí sa rekonštrukcia života antického sveta v novo vybudovaných pseudo antických dedinách. Čo teda chceme z hradu mať, rakúsky disneyland, prípadne rozkopaný cenný archeologický areál (prekrytý novostavbou), alebo reprezentatívnu dominantu Slovenska? Teraz máme oboje, keltsko rímske pamiatky budu odprezentované pod sarkofágmi, zakrytými trávou a turisti sa rovnako budu môct pokochat barokovou zahradou. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na margo kritiky aktivistov, že za hranicami sa nám smejú a že z hradu robíme gýč prikladám obrázok, ako sa to "robí" v Rakúsku. Na obrázku vidíme rekonštrukciu antickej dediny rakúskeho archeoparku Carnuntum.

Obrázok blogu

Kauza garáže.

 Keby ste sa ma na začiatku obnovy Bratislavského hradu s pýtali, či je treba stavať garáže v areáli hradu, tiež by som mal negatívnu odpoveď. Ale garáže už stoja, tak sa zamyslime, či je to až taký veľký problém. Bratislavský hrad už dávno nieje romantická zrúcanina postavená v lese ( napr ako Devín, Pajštún) je to inštitúcia kde sídli Slovenské Národné múzeum, kde sa konajú kultúrne akcie (napr. Shakespearovské letné slávnosti), a ktorá slúži na reprezentáciu Slovenskej Národnej rady a Slovenska počas zahraničných návštev (napr. Bush, Putin). Počas týchto návštev doteraz všetky vozidlá parkovali v areáli hradu. Čo je teda lepšie, mať z hradu parkovisko, alebo autá skryť do garáže? Pokiaľ sa bude dodržiavať prísny zákaz vjazdu motorových vozidiel do hradného areálu, garáže budú mať svoj význam. Záhrada pri parížskom Louvri je cela podkopaná parkoviskom pre autobusy a technickými objektmi. Pražský hrad má svoje podzemné parkovanie pod jazdiarňou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kauza keltsko rímske nálezy.

 Pred začiatkom výstavby garáže na severnej terase hradu boli nájdené unikátne archeologické nálezy, ktoré potvrdili existenciu keltskej akropole, strateného hlavného mesta keltov provincie Noricum , a kde si zámožný kelti nechali vystavať poschodové domy rímskymi staviteľmi. Našli sa fragmenty mozaikových dlažieb a časti múrov. Kvôli nálezom bol upravený projekt výstavby garáže (garáže nálezy obchádzajú, výnimku tvorí múr na východnej strane ktorý sa musel podkopať lebo pod ním bol naplánovaný vjazd do garáže a fragment pilastra, ktorý musel byť vykopaný a bude odprezentovaný mimo miesta nálezu) ostatné nálezy budú odprezentované in situ in vivo (na mieste nálezu), schované pod betónovými sarkofágmi (čiže nálezy neboli zničené, ako kričia aktivisti, môžme teda polemizovať iba nad tým, či sú vhodne odprezentované).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

( architektka Jana Gregorová): Metóda obnovy Bratislavského hradu do barokovej podoby, ktorá sa kryštalizovala 60 rokov definovala základný rámec prístupu obnovy k slohovo zložitému areálu. Vo vzťahu k takto nastavenému systému obnovy bol spôsob prezentácie jednotlivých keltsko-rímskych nálezov navrhnutý nasledovne:

- nálezy pod palácom prezentovať v suteréne, vo vitrínach, v kontexte ostatných archeologických nálezov

- nálezy pod jazdiarňou prezentovať v rámci objektu, s atypicky navrhnutou podlahou umožňujúcou prezentáciu murív vo vymedzených obdobiach

Obrázok blogu

- nálezy „pod gaštanmi“ – prezentovať v rámci samostatnej krycej stavby, navrhnutej v zemnom násype tak, aby sa architektonicky neprejavovala voči rekonštruovanej záhrade

nález pod gaštanmi v sarkofágu pod múrom barokovej záhrady
nález pod gaštanmi v sarkofágu pod múrom barokovej záhrady 

- nález v severozápadnom bastióne sa bude prezentovať in situ, s krycou stavbou, ktorá však bude zakrývať jeden z mála zachovaných bastiónov. 

prezentácia keltsko rímskej stavby pod nadzemným sarkofágom v západnom bastióne.
prezentácia keltsko rímskej stavby pod nadzemným sarkofágom v západnom bastióne. 

Kauza baroková záhrada a jej múr.

Rekonštrukcia repliky barokovej záhrady bola avizovaná od samého začiatku rekonštrukcie Bratislavského hradu. Sú zachované rytiny a plány ako vyzerala (čiže, či je tam dosť zelene je skôr otázka na Máriu Teréziu). Skladá sa s pevných a trávnatých plôch. Záhrada je postavená na odizolovanom betónovom strope garáže, na nej je vrstva zeminy po celej ploche. Spevnené plochy tvoria chodníky, vysypané bielym makadamom, zeleň tvoria drobné stromy (lipa) a tráva s ornamentami vytvorenými z drobných strihaných kríkov ( krušpán). Záhrada je baroková, založená na prísnej geometrii ( čiže ak si tam niekto predstavoval les, je to jeho problém)

Na margo absurdných vyjadrení iniciatívy SOS Bratislavský hrad, že záhrada je betónová prikladám dve fotky. Prvá fotka nám ukazuje súvislú vrstvu zeminy navezenej na strop garáže. Druhá fotka ukazuje ako sa miesta určené na chodníky vysypávajú bielym makadamom.

Obrázok blogu

Jediný vizuálny problém pre mňa predstavuje vysoký múr okolo záhrady (aj keď je takisto replikou a vysoké múry sú súčasťou barokových záhrad) Z vnútornej strany je to fajn poskytuje súkromie a geometria baroka viac na ňom vynikne. Horšie je to z vonkajšej strany, kde pôsobí ako bariéra. Viem, že okolo múru budú vysadené stromy, ale aj tak si myslím, že múr mohol byť, prispôsobený súčasnému charakteru hradného areálu ( t.j. park) a mohol byť, keď nie živý, tak aspoň nižší alebo s priehľadmi.

(Vallo Sadovsky architects) : „Verejnosť nerozumie prečo by dnes mal vznikať uzavretý areál v už aj tak výrazne ohradenom komplexe hradu. Je nepochopiteľné, že pamiatkari odmietli aj kompromisný návrh s múrom, ktorý by nebol plný po celej výške a dovoľoval by vnímať záhradu už od nástupu do hradného areálu zo strany Starého mesta“.

Na obrázku vidíme dobové plány barokovej záhrady z čias Márie Terézie.

Obrázok blogu

Nech je múr okolo záhrady akýkoľvek, predsa je len formálnou replikou pôvodného. Preto ma zarazilo kam až klesol aktivizmus iniciatívy SOS hrad, keď nabáda na vandalizmus. (fotokoláž uverejnená na profile stránky) 

Obrázok blogu

Pýtate sa prečo je múr betónový ? Prikladám fotky ako sa rekonštruuje Royal Palace v Berlíne.

Kráľovský palác v Berlíne, vizualizácia.
Kráľovský palác v Berlíne, vizualizácia.  
Základ tvorí železobetónová stavba.
Základ tvorí železobetónová stavba. 
ktorá je následne obmurovaná a doplnená kamennými šambránami.
ktorá je následne obmurovaná a doplnená kamennými šambránami. 

Keď si tak čítam diskusie na stránke SOS bratislavský hrad plné nenávisti, nevďačnosti a sarkazmu, ťažko sa mi dá zadefinovať večne ufrflaná slovenská mentalita. Pripadám si ako keby som sa ocitol opäť medzi poddanými, ktorý nenávidia svojho pána a pri prvej príležitosti mu vyrabujú a podpália palác. Rozdiel je akurát v tom, že ten palác je v súčasnosti naše kultúrne dedičstvo. 

Napriek zdanlivému konfliktu tereziánsky barok verzus antika dochádza k zvláštnej paralele:

20.júna 1741 bola v Dóme svätého Martina korunovaná Mária Terézia ako cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska.

Pri súčasnej rekonštrukcii Bratislavského hradu boli objavené keltsko rímske pamiatky keltskej provincie Noricum, tj severnej hranice Rímskej ríše.

Kto uprednostňuje iba staršiu kultúrnu vrstvu (keltsko rímske pamiatky) popiera kontinuitu a existenciu západorímskej ríše, ktorej bola cisárovná Mária Terézia pokračovateľom, a na ktorej hodnotách stojí súčasná Európa. 

Mária Terézia si vybrala Bratislavský hrad, ako svoje letné sídlo a nechala ho kompletne zrekonštruovať. Založila tu dokonca kráľovskú gardu. V hradnom areáli nechala vybudovať ďalšie budovy aj veľkú barokovú záhradu francúzskeho typu. Celkovo sa zvýraznila obytná funkcia hradu. 

A rovnako ako v minulosti zámožní kelti aj cisárovná Mária Terézia si pozvala na rekonštrukciu talianskeho architekta (Domenica Martinelliho).

 Dlho som nevedel pochopiť, prečo sú Slováci takí macošskí k svojim dejinám a pamiatkam, možno je to tým, že sme boli až do konca prvej svetovej vojny súčasťou Rakúsko Uhorskej Monarchie ako etnická menšina, čiže pamiatky z tohoto obdobia mylne nepovažujeme za naše. Miesto toho, aby sme boli radi, že sa konečne podarilo vykonať kompletnú rekonštrukciu Bratislavského hradu a v areáli, ktorý doteraz naozaj nemal čo ponúknuť, pribudnú hneď dve hodnotné atrakcie tj antické pamiatky a baroková záhrada, znova sa nad tatrou blýska a aktivisti divo bijú.

Stručne zhrnuté, názory iniciatívy SOS bratislavský hrad uprednostňujú čisto archeologickú hodnotu hradného areálu. ( architektka Jana Gregorová): „Archeológovia chceli maximálne prezentovať všetky významné nálezy, často aj v prípadoch, keď sú nereprezentovateľné z dôvodov inej nivelety, alebo ide o podzemné murivá, ktoré nikdy prezentované neboli. Prípadne sú tie nálezy v priestorovej situácii, ktorá neumožní divákovi pochopiť, čo vlastne vidí. Vstup aktivistov na jednej strane inicioval transparentnosť procesu obnovy, na druhej strane však spustil aj vlnu spochybnenia rokmi kryštalizovanej rámcovej metódy obnovy (žiaľ, iniciovanú aj časťou odborníkov). Narušil sa tak logický systém prezentácie, akceptujúci aj požiadavky investora na intenzitu využitia“. 

Z môjho pohľadu jediné, čo sa dá rekonštrukcii vytknúť je transparentnosť a jediné o čom sa tu dal viesť konštruktívny dialóg je, nie rozsah ( tj nálezy prezentovať ako chaotický súbor fragmentov základov stavieb z keltsko rímskeho obdobia, pretože by to vyžadovalo redukciu plochy barokovej záhrady, čím by sa narušila slohová čistota hradného areálu), ale forma prezentácie archeologických pamiatok ( nakoniec sa zvolila neutrálna verzia prekrytia nálezov, ako solitérov v podobe nadzemných zatrávnených sarkofágov, ktoré nebudú konkurovať hradnému palácu) a či múr okolo barokovej záhrady nemohol byť iný tj nižší, priehľadný alebo živý.

Na záver by som chcel poďakovať všetkým odborníkom a pracovníkom, ktorí sa podieľali na obnove Bratislavského hradu, pretože kvôli facebookovým aktivistom a ich nenávisti k politikom sa ich práca dehonestuje a spochybňuje, prívlastkami Slovenská národná hanba tisícročia, nejbetónovejšia záhrada, skatepark, disneyland a iné.

Mária Terézia bola osvietenou panovníčkou, medzi jej prvé reformy bolo zrušenie inkvizície, žiaľ v tieni jej barokového paláca inkvizičné procesy naďalej pretrvávajú. Ich prvou obeťou sa stal samotný záchranca hradu Alfréd Piffl, v súčasnosti sa ich obeťou stali odborníci, ktorí na obnove hradu pracovali desaťročia a boli degradovaný aktivistami so silnou podporou bulvárnej tlače.

Ešte prikladám dve fotky pre porovnanie, na prvej absolútne nevyužitá severná terasa Bratislavského hradu, na druhej reprezentatívna baroková záhrada (zeleň je neodrastená t.j bude bohatšia) s oranžériou a loptovňou (určenou na kultúrne akcie) v kompromisnej kombinácii s archeologickými nálezmi,ktoré budú prekryté neutrálnymi zatrávnenými sarkofágmi ( ešte nedokončené)

Obrázok blogu

A kedže rekonštrukcia hradu nebola iba o keltsko rímskych nálezoch a barokovej záhrade prikladám fotky z exteriéru aj interiéru hradného paláca. Foto Martin Fridner.

Čestné nádvorie Bratislavského hradu.
Čestné nádvorie Bratislavského hradu. 
Víťazná brána s obnovenými trofejami pred vstupom na čestné nádvorie
Víťazná brána s obnovenými trofejami pred vstupom na čestné nádvorie 
Interiér hradného paláca, tzv obrazáreň.
Interiér hradného paláca, tzv obrazáreň. 
Interiér hradného paláca, okno pred nami  je vstup do pôvodne renesančného arkiera.
Interiér hradného paláca, okno pred nami je vstup do pôvodne renesančného arkiera. 
Unikátna výzdoba renesančného arkiera (pred požiarom sa zachovala, lebo miestnosť bola zamurovaná). To je to veľké okno na východnej fasáde
Unikátna výzdoba renesančného arkiera (pred požiarom sa zachovala, lebo miestnosť bola zamurovaná). To je to veľké okno na východnej fasáde 
tzv jazdecké schodisko v interiéri hradného paláca, všimnite si obnovené zlátenie na štukovo zdobenom strope (tiež bolo z nepochopiteľných dôvodov kritizované aktivistami).
tzv jazdecké schodisko v interiéri hradného paláca, všimnite si obnovené zlátenie na štukovo zdobenom strope (tiež bolo z nepochopiteľných dôvodov kritizované aktivistami).  
Rohová bosáž fasády hradného paláca priznaná v interiéry
Rohová bosáž fasády hradného paláca priznaná v interiéry  
Zrekonštruovaná a prvý krát verejnosti sprístupnená pivnica Bratislavského hradu
Zrekonštruovaná a prvý krát verejnosti sprístupnená pivnica Bratislavského hradu 
Radko Mačuha

Radko Mačuha

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  107
  •  | 
  • Páči sa:  3 364x

Som Bratislavčan, zaujíma ma všetko o jej histórii, architektúre a spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu